Majetok najbohatších ľudí sa za pandémie rozrástol. Viac ľudí ale spadlo do chudoby
Majetok najbohatších ľudí sveta sa za pandémie covidu-19 rozrástol, na druhú stranu sa ale viac ľudí ocitlo v chudobe.
Vo svojej správe o nerovnosti to dnes uviedla britská mimovládna organizácia Oxfam. Nízke príjmy tých najchudobnejších podľa nej prispeli k smrti 21 000 ľudí denne. Majetok desiatich najbohatších ľudí sa od marca 2020, teda od začiatku pandémie, viac ako zdvojnásobil.
„Do chudoby spadlo 160 miliónov ľudí.“
Oxfam svoju správu o nerovnosti vydáva spravidla pred každoročným zasadnutím Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose, aby prilákala pozornosť ekonomických, obchodných a politických elít. Fórum v Davose tento rok rovnako ako vlani kvôli pandémii nahradila alternatívna akcia Davos Agenda, ktorá sa koná iba virtuálne. Na programe sú diskusie o pravdepodobnom budúcom vývoji pandémie, rovnosti v očkovaní a energetickej transformácii.
„Tohtoročná správa popisuje úplne neprimerané javy,“ konštatoval šéf Oxfamu Danny Sriskandarajah. Za pandémie sa takmer každý deň objaví nový miliardár, zatiaľ čo 99 percent svetovej populácie je na tom horšie kvôli uzáverám, poklesu medzinárodného obchodu a slabšej turistike. „V dôsledku toho spadlo do chudoby ďalších 160 miliónov ľudí,“ dodal. „V hĺbke nášho ekonomického systému je čosi chybne nastaveného,“ konštatoval Sriskandarajah.
Podľa údajov časopisu Forbes, na ktoré sa charita odvoláva, sa medzi desiatku najbohatších ľudí sveta okrem iného radí Elon Musk, Jeff Bezos, Bernard Arnault a jeho rodina, Bill Gates, Mark Zuckerberg či Warren Buffett.
Dohromady majetok desiatky najbohatších ľudí vlani vzrástol zo 700 miliárd dolárov na 1,5 bilióna dolárov (32,1 bilióna Sk). Sú však medzi nimi značné rozdiely – zatiaľ čo Muskov majetok vzrástol o viac ako 1000 percent, Gatesov o 30 percent.
Kvôli pandémii rastú nerovnosti
Správa Oxfamu vychádza napríklad aj z údajov Svetovej banky (SB) a uvádza, že nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, hlad, násilie na základe pohlavia a klimatické zmeny prispievajú k jednému úmrtiu každé štyri sekundy. Za menej ako 5,5 dolára (menej ako 120 Sk) žije o 160 miliónov ľudí viac, než by to bolo bez dopadov pandémie. Svetová banka používa 5,50 USD na deň ako meradlo chudoby v krajinách s vyššími strednými príjmami.
Oxfam vo svojej poslednej správe tiež poukazuje na to, že pandémia núti rozvojové krajiny znižovať sociálne výdavky, pretože im narastá štátny dlh. Pripomína, že kvôli pandémii narastá nerovnosť mužov a žien. V súčasnosti pracuje o 13 miliónov žien menej ako v roku 2019 a viac ako dvadsiatim miliónom dievčat hrozí, že sa nevrátia do školy.
Choroba covid-19 podľa správy najviac zasiahla etnické menšiny, vrátane Bangladéšanov v Spojenom kráľovstve alebo černošského obyvateľstva v Spojených štátoch.
Svetoví lídri majú podľa šéfa Oxfamu jedinečnú šancu podporiť odvážnejšie ekonomické stratégie a „zmeniť smrtiaci kurz, ktorým sa uberáme“. Nový ekonomický prístup by podľa neho maj zahŕňať progresívnejšie daňové režimy, ktoré viac zdaňujú kapitál a bohatstvo. Príjmy by mali byť vynaložené na „kvalitnú všeobecnú zdravotnú starostlivosť a sociálnu ochranu pre všetkých“, hovorí Sriskandarajah.
Oxfam tiež požaduje, aby boli zrušené práva duševného vlastníctva na vakcíny proti covidu-19, čo by umožnilo ich širšiu výrobu a rýchlejšiu distribúciu.
Začiatkom tohto mesiaca vyjadril prezident Svetovej banky David Malpass obavy z prehlbujúcej sa globálnej nerovnosti. Uviedol, že vplyv inflácie a opatrenia na jej riešenie pravdepodobne spôsobia chudobnejším krajinám väčšie škody. „Vyhliadky slabších krajín sú stále také, že budú stále viac zaostávať,“ povedal.
